Život Prešova
online
online
Spisovateľka Marína Čeretková-Gállová sa narodila pred 90 rokmi
26.09.2021 Nitra
Zbehy/Bratislava
26. septembra (TASR) - Autorka próz i rozhlasových hier Marína
Čeretková-Gállová sa zameriavala na tvorbu zachytávajúcu zväčša ženské
hrdinky s pohnutými osudmi. Spisovateľka ich predstavovala
neidealizovane. Jej romány sú často označované ako dievčenské, čím
prispela k formovaniu tohto žánru v slovenskej literatúre.
Od narodenia slovenskej spisovateľky uplynie v nedeľu 26. septembra 90 rokov.
Marína Čeretková-Gállová (vlastným menom Marína Čeretková) sa narodila 26. septembra 1931 v Zbehoch. Po štúdiu na Dievčenskom gymnáziu v Nitre začala v roku 1950 navštevovať Univerzitu Komenského v Bratislave (odbor slovenčina a dejepis), no už rok na to musela školu opustiť z politických dôvodov - kvôli otcovi, ktorý bol živnostníkom a podľa vtedajšieho režimu vykorisťoval robotníkov.
Pracovala ako šička, zamestnala sa aj v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied (v Bystričke pri Martine, neskôr v Nitre). Napokon sa jej v roku 1957 podarilo doštudovať. Vydala sa za akademického maliara Tibora Gálla a pôsobila ako redaktorka literárno-dramatickej redakcie v Československom rozhlase v Košiciach. V 60. rokoch bola tajomníčkou Východoslovenskej odbočky Zväzu slovenských spisovateľov, redaktorkou i externou šéfredaktorkou časopisu Realita.
Normalizačné roky opäť oživili politické tlaky, pre ktoré musela z rozhlasu v roku 1970 odísť a niekoľko rokov nemohla publikovať. Vystriedala viacero zamestnaní. Na konci 70. rokov sa stala jej bydliskom Nitra, kde po rozvode bývala spoločne s dcérou. V tomto meste sa po novembri 1989 zapájala do činnosti odbočky Spolku slovenských spisovateľov.
Literárnym debutom Čeretkovej-Gállovej bola kniha s názvom Koniec líšky (1962) obsahujúca tri novely. V nich sa zaoberala citovými problémami dievčenských postáv, ktoré trápia nešťastné ľúbostné aj rodinné vzťahy. Rovnakými témami sa vyznačujú aj ďalšie prózy Stokrát moje leto, Smrť červenej jarabiny (obe 1964), Samota pre bohov, Koňak pre Amáliu (obe 1967) či Hriešne dievča Júlia (1970).
Autorka sa vo svojich dielach snažila vyhnúť prúdu dobovo angažovanej tvorby. Po rokoch nútenej odmlky napísala prózu Jednooký (1978) o živote všedného človeka Vinca Vavru, ktorému do života vstúpia tri ženy. Známy je aj román o dospievajúcej dievčine nachádzajúcej sa v nepriaznivej životnej situácii s názvom Dlhé čakanie Adely Drozdíkovej (1982). Osudom detí z neúplných alebo rozvrátených rodín sa venovala v knihe Cudzie deti (1983). Neskôr jej vyšiel román Úraz (1987) o žene, ktorá v nemocnici prehodnocuje svoj život.
Deväťdesiate roky reprezentujú v jej tvorbe miniromán Uniesť svoj kríž (1993) a novela Anjelik (1994). Prvky povesti, báje, rozprávky aj balady má próza odohrávajúca sa v prostredí Nitry s názvom Koniec hastrmana (1999). Nasledujú knihy Ženskými očami (2001), trojnovela Návraty (2004), v roku 2010 jej vyšla kniha s autobiografickými črtami Trinásta komnata s podtitulom Príbehy zo štyroch truhlíc. O päť rokov neskôr vyšiel Maríne Čeretkovej-Gállovej cyklus siedmich poviedok O tebe a o mne. Autorka v ňom rozoberá príbehy ľudí, ktorí sa ocitnú na okraji spoločnosti a musia sa konfrontovať so sebou, ale aj so svetom, z ktorého boli diskvalifikovaní.
Marína Čeretková-Gállová napísala aj viacero rozhlasových hier, pásiem a poviedok. V dramatickej tvorbe sa zamerala na porovnanie mravných ideálov a reality a na hľadanie zmyslu života človeka. Známe hry sú napríklad Murovaný dom (1958), Milosrdní (1969), Len neumrieť na lásku (1980) alebo Hriech mlčania (1992). Poviedka pre rozhlas Pátranie po nezvestnom o dievčine, ktorú trápia vážne rodinné vzťahy, vyšla v roku 2003.
Za svoju tvorbu Marína Čeretková-Gállová získala Poctu ministra kultúry SR za invenčné spracovanie súčasnej problematiky v žánri umeleckej prózy ako aj rozhlasovej a televíznej tvorby (1998) aj Cenu mesta Nitry za celoživotné dielo (2002).
Marína Čeretková-Gállová zomrela 22. októbra 2017 vo veku 86 rokov.
Od narodenia slovenskej spisovateľky uplynie v nedeľu 26. septembra 90 rokov.
Marína Čeretková-Gállová (vlastným menom Marína Čeretková) sa narodila 26. septembra 1931 v Zbehoch. Po štúdiu na Dievčenskom gymnáziu v Nitre začala v roku 1950 navštevovať Univerzitu Komenského v Bratislave (odbor slovenčina a dejepis), no už rok na to musela školu opustiť z politických dôvodov - kvôli otcovi, ktorý bol živnostníkom a podľa vtedajšieho režimu vykorisťoval robotníkov.
Pracovala ako šička, zamestnala sa aj v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied (v Bystričke pri Martine, neskôr v Nitre). Napokon sa jej v roku 1957 podarilo doštudovať. Vydala sa za akademického maliara Tibora Gálla a pôsobila ako redaktorka literárno-dramatickej redakcie v Československom rozhlase v Košiciach. V 60. rokoch bola tajomníčkou Východoslovenskej odbočky Zväzu slovenských spisovateľov, redaktorkou i externou šéfredaktorkou časopisu Realita.
Normalizačné roky opäť oživili politické tlaky, pre ktoré musela z rozhlasu v roku 1970 odísť a niekoľko rokov nemohla publikovať. Vystriedala viacero zamestnaní. Na konci 70. rokov sa stala jej bydliskom Nitra, kde po rozvode bývala spoločne s dcérou. V tomto meste sa po novembri 1989 zapájala do činnosti odbočky Spolku slovenských spisovateľov.
Literárnym debutom Čeretkovej-Gállovej bola kniha s názvom Koniec líšky (1962) obsahujúca tri novely. V nich sa zaoberala citovými problémami dievčenských postáv, ktoré trápia nešťastné ľúbostné aj rodinné vzťahy. Rovnakými témami sa vyznačujú aj ďalšie prózy Stokrát moje leto, Smrť červenej jarabiny (obe 1964), Samota pre bohov, Koňak pre Amáliu (obe 1967) či Hriešne dievča Júlia (1970).
Autorka sa vo svojich dielach snažila vyhnúť prúdu dobovo angažovanej tvorby. Po rokoch nútenej odmlky napísala prózu Jednooký (1978) o živote všedného človeka Vinca Vavru, ktorému do života vstúpia tri ženy. Známy je aj román o dospievajúcej dievčine nachádzajúcej sa v nepriaznivej životnej situácii s názvom Dlhé čakanie Adely Drozdíkovej (1982). Osudom detí z neúplných alebo rozvrátených rodín sa venovala v knihe Cudzie deti (1983). Neskôr jej vyšiel román Úraz (1987) o žene, ktorá v nemocnici prehodnocuje svoj život.
Deväťdesiate roky reprezentujú v jej tvorbe miniromán Uniesť svoj kríž (1993) a novela Anjelik (1994). Prvky povesti, báje, rozprávky aj balady má próza odohrávajúca sa v prostredí Nitry s názvom Koniec hastrmana (1999). Nasledujú knihy Ženskými očami (2001), trojnovela Návraty (2004), v roku 2010 jej vyšla kniha s autobiografickými črtami Trinásta komnata s podtitulom Príbehy zo štyroch truhlíc. O päť rokov neskôr vyšiel Maríne Čeretkovej-Gállovej cyklus siedmich poviedok O tebe a o mne. Autorka v ňom rozoberá príbehy ľudí, ktorí sa ocitnú na okraji spoločnosti a musia sa konfrontovať so sebou, ale aj so svetom, z ktorého boli diskvalifikovaní.
Marína Čeretková-Gállová napísala aj viacero rozhlasových hier, pásiem a poviedok. V dramatickej tvorbe sa zamerala na porovnanie mravných ideálov a reality a na hľadanie zmyslu života človeka. Známe hry sú napríklad Murovaný dom (1958), Milosrdní (1969), Len neumrieť na lásku (1980) alebo Hriech mlčania (1992). Poviedka pre rozhlas Pátranie po nezvestnom o dievčine, ktorú trápia vážne rodinné vzťahy, vyšla v roku 2003.
Za svoju tvorbu Marína Čeretková-Gállová získala Poctu ministra kultúry SR za invenčné spracovanie súčasnej problematiky v žánri umeleckej prózy ako aj rozhlasovej a televíznej tvorby (1998) aj Cenu mesta Nitry za celoživotné dielo (2002).
Marína Čeretková-Gállová zomrela 22. októbra 2017 vo veku 86 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
